Slnce bozkáva tváre ľudí,
tiché a mlčiace,
vášnivé a blčiace,
niet menej či viac,
nežistne teplom dušu hladí.
I ruky od krvi utrpenia,
od krvi zavraždenia hodnôt
pohladí.
S riskom nepovšimnutia,
odvrhnutia,
pohŕdnutia,
odovzdá nám svoje Svetlo.
Dychom nádeje,
na úsvite,
otvára dňom dvere.
Ó, božské Slnko,
vďaka Ti,
že s láskou
bozkávaš svoje
stratené deti.
...prosluněná, pěkný.
líbá ztracené děti, bez rozdílu všechny stejně, krásná myšlenka. ST