Pôjdem na Slovensko

Pôjdem na Slovensko. Pôjdem domov. V zmrákaní jesennom, skorom osamelý v tieni stromov, sám so sebou vediem hovor v cudzej krajine. Život zriedka drieme neustále vrie, odniekiaľ zdiaľky hudba znie a ľudská samopaš do nej výska. Šumenie mora ma k sebe zve a zblízka, veľmi zblízka mi rozpráva čosi o - vine. Akáže vina? Aký hriech? Počujem v sebe zlostný smiech. Prečo si opustil rodinu, domov, zem? Azda väčší hlt jedla ješ? Z ľahšieho prídelu vyžiješ? Vedieť chcem. Kto to chce vedieť? Pýtam sa. Hudba, van vánku, more, nebesá? A ktosi v tebe človek, vo vnútri. Nehanbi sa, slzy si utri a hlavu do dlaní vtlač. Plač, človek, plač! Anna Vodičková