Oravská priehrada,ostrov a leto

V objatí magickej prírody akoby v lastúre pokoja leží ako skrytá perla v Slovenskom mori, kvet medzi kvetmi Slanicky ostrov umenia ako jediná spomienka zo zatopených obcí po ktorom kráčal Anton Bernolák-iskra národa ,ktorá vznietila oheň Slovenského jazyka tu , v horách kde sa zrodila identita Slovenska kde erbom bola sloboda a mečom reč národa tu,kde žijú ľudia ako jedna veľká rodina je jednoducho nádhera ,ktorá lieči ubolene srdce i oči a rozozvučí tie najemnejšie struny v srdci. tu ,na krok od neba Orava o hory opretá si ako rajská záhrada plna kvetov a života do neba dvíhaš hory veľké ako láska ľudí a do dolín vlievaš priezračne bystriny čisté ako detské slzy a tie dedinky opreté o hory su ako dieťa prisaté o hruď matky ako slzy v božej dlani. tvoje leta na dedine je práca smiech a tanec Pamätám si keď sme ako deti pod Babou horou v Polhore u babky každé ráno horúce mlieko pili pracovali v maštali aj na poli a cely čas sme len spievali. Zem naša je s nebom spojená preto ma dary od Boha. Aj keď burka zúri a besne potoky trhajú brehy. Orava si môj maják lásky čo mi na cestu svieti si mojím vetrom ,čo mi dáva silu žiť si mojim brehom čo mi lieči rany Bez teba je moje srdce ako loď bez plachiet, Tak ako dieťa vystiera dlane na matkinu hruď, Tak ja prosím hviezd večne krásna buď. Hľadal som srdiečko a našiel som Teba, Anjela krásneho na krok od neba. tvoje lúky a hory sú ako hniezda lásky a tie dievčiny ako sedmikrásky ako lesne víly v očiach majú svetlo nebies a v srdiečku pokoj hviezd v rukách im kvitnú biele ľalie prirovnal by som ich Afroditám ich láska vynáša dušu k hviezdam keď spieva Oravská dievčina aj slniečko sa usmieva. Tie piesne len srdiečko vodia po kvetných lúkach, po zelených horách, kde sa kraje ligocú v ružovozlatých zorách. Krásne je vo svete keď je leto v rozkvete keď fešák Júl sa k srdciam túli aby sme sa mali sladko ako včielky v úli. Tu medzi Tatrami. kde bystrá voda tečie dolinami rastu bystri chlapci akoby od jednej mami Hej bystrí a smelí, šuhaji veselí Zdraví, ako lipa, Mocní, ako duby, ako tá jedľa urastený, ich symbolom sú tri prúty keď su pokope tak ich nič nezlomí Veseľme sa Slováci, Veď sme všetci rodáci! Podtatranská dolina, To je naša dedovina. Aj Rímsky pergament pisal o nich legendy o šuhajoch ,ktorí bránili hrdosť a česť starej Europy o šuhajoch s košieľku, čo im vyšívali lesné víly vždy na svojom siali a cudzie nepítali Orava naša si dobra gazdinka včas ráno vstávaš v rosách si nožičky umývaš za rana za rosy už znejú kosy Dobrý deň Orava pristav môjho detstva Jagáš sa ako hviezda v srdci Europy ako diamant v prsteni vladárka vrchov a panenskej prírody s čelenkov plnov kvetov,medu a vôni Duch našich predkov odpradávna žije na horách akoby ho hora a zem jednoducho porodila duch našich predkov v čistých vodách pláva a ako orol Tatransky slobodne nad horami lieta Orava moja zobrala si ma do rozprávky, do hôr kde svet je plný lásky, tam kde nikto nie je sám, a každý hovorí "rad ťa mám" Milujem hory a ten božský kľud a v ňom dedinky a jednoduchý ľud. S tým prostým ľudom ja modlím sa rád Ja citim jeho bolesti aj v hrudi chlad. Ľud ukrižovaný k tvrdej zemi chcem do jeho srdca vliať môj cit a z jeho kalicha duše lásku piť. Keby slnko vedelo ako sa tu ťažko robi ponáhľalo by sa za hory Pani demokrati a moralisti pozrite sa ľudom do oči tým pracou zničený čo žijú od vyplatý do vyplaty aby mohli nakŕmiť plody lásky ťažké reťaze ľudom ťažia ruky, v očiach ťažké slzy a v duši ťažké muky, To nemate pani demokrati štipku úcty?, Milá krajina to je jediné čo si mi zabezpečila ty. Lenže my nechceme vymeniť šaty za nejaké otrokárske prešivaky! a preto pani demokrati Hej!, keď vyskočia hôrni chlapci tak zatočíme s Vami Zoberieme spravodlivosť do vlastných rúk a nebudú nám viac do huby pľuť! Zas sedím ticho v horách ukrytý, a svoj smútok opieram o hviezdy. Tu, kde každá slza na perlu premení, a kde rieka šťastia v každom srdci pramení. Boha prosím chráň naš ľud pod tatranky ľud,ktorý sa jednou rukou kríža drží a druhou remesla na poli. nech mu očiach lesk šťastia žiari a v srdci láska horí. Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej. Nech im slnko jasne svieti každý Boží deň. Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného. Orava moja ďakujem ,že si Ty privinieš, vypočuješ a pohladíš Nech psi štekajú kolky len chcu nech aj ohnive meče nebom križuju nikdy ma s tvojej koži Orava nevyzlečú Aj keď nebo sa mračí ako nevyplakané oči Padajú kvapky z neba v tých kvapkách vidím Orava Teba Oprieť si hlávku o breh zelený. zahodiť za hlavu starosti Piť krásu letných dní plnými dúškami keď božie mlyny melú piesne lásky a keď v pohári letné slnko žiari tu,v horách , kde je more slobody kde žiju žienky krásne a vzácne ako horské kvietky je ako byť skutočnom raji na zemi Oravienka v Tvojom náručí, chcel by som byť naveky S Tebou ma baví svet, si môj najkrajší kvet Magická Orava v horách ukrytá bohatá na dobrodružstva je ako stratena Atlantída, kde nad zlato a bohatstvo je láska Zem láskou a štastím presýtená. Toľko krásy v sebe skrýva, vrásky z čela razom zmýva. Aj keď burka pohltila zem. a letne šero nazerá do okien. Ej,Orava moja ,ty utrápená matka ty, zem s náručou plnou slnka a s hruďou plnou leta s tebou sa láskam som tvoje dieťa do môjho srdca si hlboko vrástla. tu pri Tatranských hradbách si ma vychovala vetrom česala a dažďom umývala Rany tvojej duše su rany naše! Cítim ako táto zem, padá niekam kam nechcem. Príroda nás uči žiť a my ju ničíme Ej, lúčka, lúčka zelená, slzami ťa polievam, keď na matku zem pozerám Ach jaj ľud môj stratili sme vieru našich predkov meníme prírodu na popol. Srdce hôr dorezane poľnými cestami luky a rieky otrávene chemikaliami Aj keď balvan smútku zas padá mi na srdce a burka ako čierny havran sada mi na plece Orava moja Znovu a znovu sa k tebe vraciam a srdcom ťa objímam. vždy budem pri Tebe stáť ako naši predkovia, ktorí bránili Slovensku vlasť! Skromný ľud čo iba na svojom chleba sial a cudzie nepítal. Ach ty ľud horský podarený! búrkami vekov ošľahaný čo vždy bránil srdce Europy čo ma v rukách silu zeme a v očiach svetlo nebies ďakujem že si!!! ďakujem Vám sa chlebik ťažko vymiesený a za krásne chvile na zemi v tomto kraji pod Tatrami Kochať sa krásou v zemi ktorá na chrbte nosí dobrých ľudí obrovské chrámy a poklady vlasti je jednoducho krása,ktora okrídľuje a lieči zahreje a rozozvučí aj tie najjemnejšie tóny v srdci -ĽubošŠimurda-